problem z regulatorom

No a to si spomínam ako mi otec pred rokmi nakázal (nebol elektrikár): "Tá špirála v ohrievači je moc dlhá a žerie to veľa elektriny - skráť to". Keď som sa mu to snažil vysvetliť tak argumentoval sedliackym rozumom: "Čoho je viac musí spotrebovať viac - skráť!" Skrátil som a bol som rád, že v dielni mám teplejšie, len som ju musel častejšie meniť

Miror: Samozrejme, že sa prikláňam k variante, že NIcor7 mal iný problém. Bolo to uvedené ako jedna i keď menej pravdepodobná možnosť.
Predstav si prípad, že máš zostavu regulátora a akku postavenú na 2S no dáš tam 3S. Za normálnych okolností jazdíš 90% času na pol plynu - motor stíha, čas od času na krátko pridáš plyn pri rozbehu, driftovaní.... Všetko je OK chladenie stačí. Pri zvýšenom odpore (prehriaty konektor) ti začne klesať výkon motora (na svorkách regulátora je nižšie napätie) tak väčšinu času tlačíš na plný plyn aby auto jazdilo - tým ide do spínacích tranzistorov väčší prúd, tie sa prehrejú a môžu "odísť". I=P/U či?

bender zase pisem tebe ale ked som odkryl ventilátor kondenzátory vobec niesu zhorené takze oni nie.A uz tak na zaver poradite mi nejaky dobry regulátor ?

Najčastejšie koncové tranzistory, tie nájdeš pod chladičom, ak on/oni tak ktorý poznáš poľa zapúzdrenia a toho ako dostal zabrať.
Možností je veľa: odlúpená časť obalu, prasknutý obal, vypuklina, maličká bublinka, priehlbina (malá časť odlúpnutá) alebo len zmena farby nápisu v porovnaní s ostatnými. Prípadne vôbec žiadna okom viditeľná zmena. Niečo zistíš aj nosom. keď, že nie je zjavná príčina možno len stabilizátor (BEC) ak je ním regulátor vybavený. Podľa tvojho popisu sa skôr prikláňam k variante spínacích tranzistorov. Ale stalo sa mi už i to, že to bol "stuďák" na novom čínskom regulátore (ktorý dnes nie je ) - slabo prehriaty spoj na jednom z káblov pre motor. Ale tam to nedymilo - len motor vynechával a dokázalo to prehriať plošný spoj tak, že zasmrdel. Pridaj detailnejšie foto oblasti pod hliníkom alebo radšej obidvoch strán regulátora (výkonovej časti). Regulátor na auto má obvykle dve dosky plošných spojov, tak hlavne časti odkiaľ ti vedú káble k motoru. Nejaké sa mi podarilo známym pooprávať, predpokladám, že si však ďaleko od D.Kubína a je otázne či by to stálo za to (stupeň poškodenia, prepravné náklady, cena súčiastok, čas nad tým strávený vs cena nového).
P.S. Kondenzátory spravidla nezvyknú odísť tak, že by si to na nich videl, pravdepodobná je len strata kvality/kapacity časom a teplotou. Pravidlom je, že ak by ti "vyfúkol" kondenzátor tak by to bolo prepólovaním napájania alebo prekročením jeho limitných hodnôt napätia to predpokladám nie je tvoj prípad. Samozrejme nič nie je na 100% a aj kondenzátor môže mať výrobnú vadu.

Vďaka za info, pekný článok a súhlasím, len niekoľko droobných pripomienok:
-Áno kondenzátor dostane zabrať,časom sa to prajaví znížením jeho kapacity a kvality, dokonca môže mierne zväčšiť svoj objem vo veľmi ojedinelých prípadoch ho môže "nafúknuť" ale dymiť by nemal.
-Kondenzátor dostane zabrať tým viac čím dlhšie a tenšie káble sú k akku a samozrejme čím je akku mäkší (starý ,slabá kapacita, málo C...)
-Krútenie vodičov od akku z pohľadu kondenzátora nemá zmysel, indukcia sa tým naopak zvýši, hlavne ich zbytočným predĺžením. Na vysvetlenie: aj u starých telefónov bol kábel krútený len kvôli "rozťažnosti" a po správnosti sa v polovici malo jeho krútenie otočiť opačným smerom kvôli potlačeniu indukcie. Aktuálne sa krútenie používa kvôli potlačeniu rušenia. Pri vyvážených linkách sú tak obidva vodiče v rovnakej vzdialenosti od zdroja rušenia. Na vyvažovacom trafe alebo diferenciálnom zosilňovači sa tým dosiahne potlačenie rušenia (rušiaci signál má v obidvoch vodičoch rovnakú úroveň a polaritu - užitočný opačnú). Krútenie by malo zmysel naopak v prípade ak by bolo potrebné potlačiť prienik rušenia po vodičoch k iným zariadeniam napájaným z rovnakého akku čiže len v prípadoch keď sa nepoužíva BEC vstavaný v regulátore otáčok pre všetky zariadenia. I v takomto prípade by som sa skôr radšej zamyslel nad použitím feritu.
-8 Khz sa mi zdá veľa ale obrázky priebehov neklamú, to bude závisieť od počtu vinutí ("T" a otáčok motora, platí asi skôr pre pohon áut s vyššími otáčkami ako bežne v lietadlách, (moja občasná oblasť záujmu ), treba si však uvedomiť,že napríklad filtračné kondenzátory na pulzných zdrojoch pracujú na frekvenciách okolo 20 KHz... .

Ahoj - prvá reakcia: Súhlasím - tu je to o potlačení rušenia, nie odľahčení kondenzátora. Ide o to aby všetci, ktorý nemajú problém s rušením teraz nemenili napájacie káble namiesto hrubých krátkych za tenšie a dlhšie len preto aby to mohli skrútiť

druhá reakcia: Neviem či to chápem správne: 8.000 Hz x 60s /počet vinutí (napr. 10) = 48.000 otáčok za minútu? Myslím si, že ten kondenzátor dostane zabrať pri spínaní tranzistorov. Koľko krát zopne každý z tranzistorov napríklad pri motore s 10T a 10 tis otáčkach za minútu? Alebo je to celé inak a zle to chápem? (Regulátor spína fixnou frekvenciou a motor sa ju snaží dobehnúť tým, že púšťam viac alebo menej prúdu väščou alebo menšiu striedou (šírkou impulzu)?). Nerýpem a netvrdím, že nemáš pravdu - rád bych to pochopil.

Jój už tu začína byť veľa komunikácie o základoch.
1: Nemyslel som medzi dvomi vodičmi ale na začiatku a konci dvoch vodičov. Na jednej strane máš regulátor ako zdroj rušenia na druhej strane akku na ktorý je, okrem regulátora, pripojené ďalšie zariadenie, ktoré môže byť regulátorom rušené. Ak vodiče od regulátora skrútiš tým ich vlastne predĺžiš a v podstate vytvoríš niečo ako cievku - tá je väčším odporom rušeniu, ktoré má spravidla vyššie frekvencie.
2. (a sčasti 1) Mal som na mysli krútenú dvojlinku voči vplyvu rušenia zvonku to znamená, dva vodiče jedného páru musía byť rovnako vzdialené od zdroja rušenia- tým je zaručená rovnaká indukcia rušenia v obidvoch vodičoch - to je podmienkou aby to fungovalo. Práve preto sú tie ethernet páry krútené - nie preto aby si im predĺžil vedenie a potlačil prenos ale práve preto aby si možno za cenu mierneho zvýšenia celkového útlmu výrazne potlačil vplyvy vonkajšieho rušenia a rušenia párov navzájom. Samozrejme by to nefungovalo ak by si "užitočný" signál prenášal systémom signál v jednom vodiči voči spoločnej zemi ale musí to byť linka "vyvážená" t.j. v jedenom vodiči + a v druhom - hodnota toho istého signálu (v opačnej fáze). Sú prípady kedy je netienený twist odolnejší rušeniu v porovnaní s koaxiálom (samozrejme netvrdím generálne a že je lepšie používať twist tam kde je určený koaxiál).
Pre pochopenie pripájam dva obrázky: