problem z regulatorom

Nicor7, tu je screen kalkulačky, ešte záleží aj na priemere kolies.
Ako si nameral 70km/h?
Podľa mňa ti tam horí kondenzátor.
Skús dať dole vrchný dekel, ktorý kryje ventilátor a dostaneš sa ku kondenzátorom.

Ako naprázdno?? Tie otáčky dosiahne model na stole a aj na ceste.

Chlapi, Marian a Laco.
Dospel som k podozreniu, že tu (aspoň v tomto vlákne) nie je príliš veľký záujem o pochopenie fyzikálnej podstaty problému.
Takže sa už radšej o nič nesnažím.

a ten nový už bude naplnený dymom, alebo ho treba dokúpiť osobitne?

No chlapi, kóóóľko srandy.

Len pre Miror:
... v ojedinelých prípadoch sa môže stať, že ak je odpor blízky nule a potrebuješ dostať z auta výkon tak pri dostatočnom napätí ti stačí nižší prúd, zvyšovaním odporu síce teoreticky klesá prúd ale zároveň i napätie tak, že "pridáš plyn" aby si dostal výkon a musíš to naháňať nielen napätím ale zas i prúdom čím sa zas viac prehreje konektor - to isté platí pre tranzistory na výstupe regulátora. Je to to isté ako keď ten kto potrebuje vyšší výkon (príkon pre ortodoxných) používa viac článkové akku aby nemusel naháňať céčka, prúd regulátorov a hrúbky drátov....

Tu predsa máme batériu s nejakým (sťaby nemenným napätím), motor - spotrebič a vodiče medzi nimi (nateraz "zabudnime" na regulátor, môžme ho spomenúť, keď si vyjasníme toto). Vodiče majú "nejaký" odpor, ale za normálnych okolností dostatočne malý. Naraz sa ale tento odpor zväčšil o hodnotu prechodového odporu vadného konektora. Ako tam naraz môže tiecť väčší prúd, ako keď bol konektor dobrý?

Dodatočné vysvetlenie: V podstate mi išlo u P=U*I. Inak povedané ak potrebuje napríklad 300W tak pri 12V má pri dobrom spoji na konektore takmer nulový odpor a prúd bude tiecť 25A. Ak však na ňom bude prechodový odpor, tak tým pádom aj úbytok napätia (samozrejme aj prúdu). Ak bude teda na regulátore menšie napätie napríklad 8V tak pri rovnakom prúde nie 300W ale len 200W čo môže byť málo aby rozbehol auto tak, že "pridáš plyn" a pre daných 300W pri 8V potrebuješ už prúd 37,5A (všetko teoretické úvahy ak to dá regulátor, baterka, napätie samozrejme tiež pôjde zas dole). Preto si myslím, že prechodový odpor na konektore tiež môže v ojedinelých prípadoch spôsobiť zničenie regulátora. Vzhľadom k úrovni tohoto vlákna to bolo asi zbytočné spomínať.

Ahoj newPOPE: Takto to nefunguje, možno som ťa trochu poplietol tým prirovnaním elektrického prúdu k vode. Ber to tak že rýchlosť elektrónov je bežne konštantná Pri prirovnaní k vode ju môžeš nahradiť napätím (väčšie napätie vytvorí väčší tlak a tým prenesieš viac energie/výkonu ak je prúd (hrúbka rúry) rovnaký. Preto potrebuješ pre 100W/12V lampu hrubší vodič ako pre rovnako výkonnú ale 230V. (výkon=napätie x prúd).
Vodiče sa zahrievajú preto lebo malý prierez znamená väčší odpor. Pri veľkých prúdoch sa ti už aj ten malý odpor premení na stratu energie, ktorá sa musí nikde prejaviť v tomto prípade teplom. Aby elektrikári nemuseli po krajine ťahať hrubé dráty tak je pri elektrárni trafostanica ktorá to dvíha myslím na 400.kV (ak to nie je presný údaj tak sa ospravedlňujem, nie som "energetik" ) aby s čo najmenším prierezom vodičov a stratami dostali na miesto určenia čo najväčší výkon. Ďalej sa to lokálne transformuje na nižšie hodnoty (220kV, 110kV ...).
V domoch sa často ťahal hliník, lebo bol oproti medi lacnejší, má však väčší odpor, okrem toho je mäkší a viac oxiduje - preto s tým bývali problémy hlavne na všetkých svorkách. Meď je z tohoto pohľadu jednoznačne vhodnejšia. Lanko sa nezvykne používať na rozvody s výnimkou keď potrebuješ ohybné vedenie. Na prenos výkonu je rovnaký prierez lanka menej vhodný. Je tam nejaký prepočítací koeficient (v rozvodoch nie som celkom doma). Lanko je naopak vhodnejšie pri prenose vyšších frekvencií (bavíme sa o MHz a vyššie - regulátory max kHz) - tam majú elektróny snahu pohybovať sa okrajom vodiča. Lankom teda zväčšíš "vonkajšiu" plochu vodičov a znížiš straty...