Pristávanie

Krídelká nahor som na rôznych modeloch typu piper, cessna a vetroňoch skúšal nahor a je to fajn, skúšal som aj oveľa väčšie výchylky ako 5mm, v podstate aj čo servo a napákovanie dalo. Osvedčilo sa to na cessne aj rýchlych vetroňoch, zníži to vztlak ale nebrzdí, stratou výšky iba rýchlejšie pristaneš - najmä s modelmi s veľkou kĺzavosťou. Doslova k nohe.
Krídelká nadol som tiež čítal prevažne že ,, v žiadnom prípade neskúšať´´, takže som to vyskúšal na všetkých druhoch modelov a v dostatočnej výške a môžem potvrdiť, že ,,v žiadnom prípade neskúšať´´. Padneš po krídle, uvažovať by sa mohlo pri rôznych modeloch s rôznou veľkosťou a umiestnením krídelok, lebo sú aj známe prípady, že takto niektoré modely ozaj pristávajú, aj niektoré väčšie akrobaty. V zásade ale každý toto odmieta.
Samozrejme na aerodynamiku sú tu odborníci na slovo vzatí, ja len z vlastnej skúsenosti. Čo som skúšal tak to bolo potom dosť náročné dostať modely z pádu.
A čo sa klapiek týka, mne sa klapky u motorákov zdali byť zbytočné u niekoľkých modelov pod dva metre rozpätia, väčšie som nemal.
Ľ.

... nemam spisovatelske ambicie, ani moc casu.Tak len par narychlo najdenych informacii , ktore by mohli vniest trosku svetla do diskutovaneho problemu tj. co sa deje na kridle a jeho konci v pribehu letu v pripade pouzitia roznych prostriedkov riadenia prudenia okolo nosnej plochy(kridelka, klapky, brzdy ...):

http://www.czechairliners.net/index.php/archiv-clanku-1/811-konstrukcni-reseni-letadel-dil-druhy.html
https://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=56624 ... hlavne str 13.
http://www.airspace.cz/akademie_letectvi/media/2013/05/Ellipse_Spirit.pdf

pozn. je jasne, ze kdo sa este trosku prehrabne po sieti (alebo postuduje papirovu literaturu) , najde podrobnejsie informacie.

veka

Dobre dlhy text aj ked vzdy lepsie ako este dlhsi link.takze suma sumarum : aj tak sa da!

Pri zakladaní tejto témy som vôbec nechcel aby ma niekto odkázal na linky,kde sa pojednáva teória letu.Je mi to nanič, pretože modely sa dokážu správať počas letu úplne ináč ako skutočné lietadlo,či sa jedná o preťaženie,zatáčanie,minimálke letu alebo pristávanie.A dokonca dva rôzne modely majú iný letový prejav.Ďakujem však tým,ktorí napísali vlastné skúsenosti a postrehy pri nastavení (hlavne krídelok) na pristávanie.

minob: .....Avšak pri motorákoch som natrafil na nastavenie pri pristávani oboch krídelok dole,zvýši to odpor a zníži rýchlosť pri zachovaní manévrovatelnosti.Tiež som ale narazil na názor,že pri nastavení dole sa môže odtrhnúť prúdenie,dôjde k strate vztlaku a pádu.Preto som toto nastavenie radšej ešte neskúšal......... ....Pri zakladaní tejto témy som vôbec nechcel aby ma niekto odkázal na linky,kde sa pojednáva teória letu.Je mi to nanič, ......

.... ja si myslim ze sa mylis. Tie linky ta mali naviest k odpovedi, preco tomu tak je..... tj. porozumel by si problemu a vzajomnym suvislostiam.

Predpokladom smysluplnej debaty je, ze mame jasno v zakladoch mechaniky letu. Potom sa mozeme zacat bavit o tom , preco sa i naoko podobne lietadla pri stejnych vychylkach riadiacich ploch chovaju znacne rozdielne a pod., Ale je otazkou , ci o takuto debatu stojis.

PS. nemam pocit, ze by som po 45rokoch odsluzenych u maleho i velkeho letectva bol leteckym teoretikom.Ale prevadzkovat, opravovat a vyrabat velke masiny bez znalosti teorie ozaj neslo... ako v kazdom inom serioznom obore.



veka

Myslím, že mechaniku letu má naštudovanú tak asi 1-2% tunajších modelárov. Nech sa nikto neurazí.
Ja medzi nich tiež nepatrím, preto čítam fóra a čítam fóra a potom skúšam a skúšam.

minob: Čo sa týka teórie a tých liniek,väčšinu z toho som samozrejme prešiel a vôbe nechcem znižovať úlohu teórie.Každý letecký modelár si takúto,alebo podobnú literatúru určite prezrel.Otázkou zostáva,čo sa dá pochopiť a hlavne použiť hneď,čo neskôr a čo vôbec,pretože pri odbornej literatúre je potrebné aj vysvetlenie,hlavne pri používaní cudzích pojmov a rôznych vzorcov.Chcel som ,aby sa vyjadrili modelári,ktorí majú skúsenosti s nastavením krídelok pri pristání namiesto toho,aby som si po prečítaní dostupnej literatúry urobil nastavenie podľa seba.Je dosť možné,že by som to po viacerých pokusoch zvládol,myslím si však,že poučiť sa či už z dobre fungujúcich vecí, alebo chýb iných je oveľa jednoduchšie a určite lacnejšie ako z vlastných.A zaberie to tiež menej času.

V tych odkazoch co som dal , nie je jediny vzorec ani ziadne cudzie slova!!
Pozn. u toho druheho staci kuknut na str 13, zbytok je mozne ignorovat v pripade nechuti hlbsieho vniknutia do problemu.

Ked to vezmes od prveho az po posledny, je tam po lopate, slovne a na obrazkoch vysvetlene, ako sa budu chovat rozne kridla v roznych letovych rezimoch v okamziku, ked vychylis kridelko(a) dolu.
Pritom je vseobecne zname, ze u modelov je Re pomerne male a prudeni menej vyvinute tj. nachylnejsie k trhaniu od nosnej plochy.

V poslednom odkaze je celkom dobre rozpisane ako sa da obist (skoro bez vykonovych ztrat) diskutovany neprijemny efekt odtrhavania prudenia v oblasti kridelok u kridla, ktore sa z pohladu trhania javi ako najhorsie tj. eliptickeho.

Este jedna vec.... u modelov chyba system varovania .Na modelu sa nevyskytuje nic, co by ti vcas hlasilo, ze sa lietadlo dostalo tesne pred kriticky uhol nabehu a za chvilku sa prudenie utrhne.
Na skutocnych masinach byva zvukova( do sluchatok) i opticka( na budiku) signalizacia kritickeho uhlu nabehu. Velmi rozsirene su ostre odtrhove listy na koreni kridla, alebo na vhodnych miestach trupu,ktore vytvoria turbulentne prudenie a nasledne razy v systeme pozdlzneho riadeni ta vcas upozornia ,ze sa nachadzas v nebezpecnom rezime a mas povolit vyskovku, alebo zrychlit. Takze ak nie si totalny ignorant a udrzis minimalnu rychlost a uhol nabehu , nemal by si spadnut ani pri plne vychylenych flaperonoch smerom dolu.
Ale ako to chces zabezpecit u modelu ? Nie ze by to neslo , ale ten system varovania, alebo inej stabilizacie u modelov nebyva obvyklym vybavenim.

Ake dalsie dokazy potrebujes, aby ti bolo jasne, ze ked nesplnis zakladne aerodynamicke predpoklady, kridelka vychylene dolu mozu byt velmi dobrym predpokladom k stavbe dalsieho modelu, pripadne k prispevku sem: https://www.rcportal.sk/demolacie-ft10043-1.

.... hmm, kukam ze sa zase limitne blizim ku spisovatelskej kariere,tak sa pre istotu vcas vypnem.

veka