Používateľské meno

Heslo

RC PORTAL

1 2
autor správa
minob
modelár

Príspevkov: 68

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 11:10 | odkaz na príspevok
Zdravím.Nakoľko som sa dostal k rôzym informáciam,chcel by som vedieť názor viacerých o nastavení krídelok (model bez klapiek) pri pristávaní.Pri rýchlejšom prechode vetroňa z jedného stupáka do druhého,alebo pri pristávaní rýchlejšieho vetroňa je dobré mať obidve krídelká cca 5mm hore.Tlačí to model dolu a zlepšuje letový prejav.Avšak pri motorákoch som natrafil na nastavenie pri pristávani oboch krídelok dole,zvýši to odpor a zníži rýchlosť pri zachovaní manévrovatelnosti.Tiež som ale narazil na názor,že pri nastavení dole sa môže odtrhnúť prúdenie,dôjde k strate vztlaku a pádu.Preto som toto nastavenie radšej ešte neskúšal.
Bydlisko: PD ( 63 rokov )
ludicek
modelár

Príspevkov: 590

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 11:46 | odkaz na príspevok
Krídelká nahor som na rôznych modeloch typu piper, cessna a vetroňoch skúšal nahor a je to fajn, skúšal som aj oveľa väčšie výchylky ako 5mm, v podstate aj čo servo a napákovanie dalo. Osvedčilo sa to na cessne aj rýchlych vetroňoch, zníži to vztlak ale nebrzdí, stratou výšky iba rýchlejšie pristaneš - najmä s modelmi s veľkou kĺzavosťou. Doslova k nohe.
Krídelká nadol som tiež čítal prevažne že ,, v žiadnom prípade neskúšať´´, takže som to vyskúšal na všetkých druhoch modelov a v dostatočnej výške a môžem potvrdiť, že ,,v žiadnom prípade neskúšať´´. Padneš po krídle, uvažovať by sa mohlo pri rôznych modeloch s rôznou veľkosťou a umiestnením krídelok, lebo sú aj známe prípady, že takto niektoré modely ozaj pristávajú, aj niektoré väčšie akrobaty. V zásade ale každý toto odmieta.
Samozrejme na aerodynamiku sú tu odborníci na slovo vzatí, ja len z vlastnej skúsenosti. Čo som skúšal tak to bolo potom dosť náročné dostať modely z pádu.
A čo sa klapiek týka, mne sa klapky u motorákov zdali byť zbytočné u niekoľkých modelov pod dva metre rozpätia, väčšie som nemal.
Ľ.
Bydlisko: Prešov, Ľubotice ( 44 rokov )
bogo
modelár

Príspevkov: 963

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 12:15 | odkaz na príspevok
Ale napriklad u modelu beaver rozp.1520 od pelikana alebo robbe (asi je to to iste lietadlo ) si v roznych diskusiach pochvaluju klapky dokonca dvojpolohovo nadol.Tiez by ma zaujimal nazor skusenych modelarov .Nikdy som nemal moznost vyskusat klapky cu kridelka nahor ci nadol .
Bydlisko: Zürich ( 56 rokov )
veka
modelár

Príspevkov: 906

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 13:14 | odkaz na príspevok
... nemam spisovatelske ambicie, ani moc casu.Tak len par narychlo najdenych informacii , ktore by mohli vniest trosku svetla do diskutovaneho problemu tj. co sa deje na kridle a jeho konci v pribehu letu v pripade pouzitia roznych prostriedkov riadenia prudenia okolo nosnej plochy(kridelka, klapky, brzdy ...):

http://www.czechairliners.net/index.php/archiv-clanku-1/811-konstrukcni-reseni-letadel-dil-druhy.html
https://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=56624 ... hlavne str 13.
http://www.airspace.cz/akademie_letectvi/media/2013/05/Ellipse_Spirit.pdf

pozn. je jasne, ze kdo sa este trosku prehrabne po sieti (alebo postuduje papirovu literaturu) , najde podrobnejsie informacie.

veka
Bydlisko: Bohumileč 15, Pardubice,CZ ( 65 rokov )
marianr
modelár

Príspevkov: 1466

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 14:00 | odkaz na príspevok
bogo:
Ale napriklad u modelu beaver rozp.1520 od pelikana alebo robbe (asi je to to iste lietadlo ) si v roznych diskusiach pochvaluju klapky dokonca dvojpolohovo nadol.Tiez by ma zaujimal nazor skusenych modelarov .Nikdy som nemal moznost vyskusat klapky cu kridelka nahor ci nadol .


Bolo by dobré ujednotiť si názvoslovie, pôvodná otázka je na flaperon, t.j. krídielká ktoré preberajú aj funkciu klapiek.

Normálne sú ailerony (krídielká) na konci krídla a to je dobre, lebo tam majú dobrú účinnosť. Normálne sú flaps (klapky) vnútri pri trupe a to je dobre, lebo tak je krídlo menej náchylné na odtrhnutie prúdnic. Čo sa týka klapkových profilov, existujú na to poláry (pre rôzne výchylky) no a tam kto vie, zistí čo sa dá použiť.

Klapky dole - zvýšenie vztlaku (štart alebo pristávanie), ide o niečo také ako zvýšenie uhla nábehu. Primárne nejde o brzdenie, ale o zníženie minimálnej rýchlosti (stall speed).

Flaperony (krídielká s možnosťou súhlasného ovládania ako klapky).
- V polohe mierne hore sú na zvýšenie rýchlosti (preskoky áno ale na pristávanie URČITE NIE) a 5 mm asi tiež nie, je to samozrejme závislé od modelu a veľkosti, ja by som začal skúšať od 2 mm. Slušný výrobca aj tento parameter udáva (napr. Jaro Muller).
- V polohe dole (do 15°) by mali slúžiť ako vztlakové klapky.
- V polohe veľa veľa veľa hore slúžia ako brzdy (rušia vztlak). To veľa by malo byť toľko, aby bol ešte možný nejaký nesúhlasný pohyb (krídiekový).

Súhlasný pohyb mení zakrivenie profilu a samozrejme tým aj klopný moment krídla, takže zmeny vyžadujú kompenzáciu výškovkou, väčšinou trochu oneskorenú. Slušné RC to zvláda.

Samozrejme sú ľudia ktorí zakývanie čumáka pri pristátí nevidia, takisto ako sú ľudia ktorí nevidia vlečenie chvosta v zátačke a smerovku nepoužívajú. Takže ak nevidím, nekompenzujem, neriešim, teším sa z lietania.

Toľko vedia lodní modelári. 8-) Peter, už som grafoman?
Bydlisko: Ba ( 66 rokov )
bogo
modelár

Príspevkov: 963

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 23. 10. 2015 o 15:11 | odkaz na príspevok
Dobre dlhy text aj ked vzdy lepsie ako este dlhsi link.takze suma sumarum : aj tak sa da!
Bydlisko: Zürich ( 56 rokov )
coro
modelár

Príspevkov: 886

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 24. 10. 2015 o 08:04 | odkaz na príspevok
minob:
Zdravím.Nakoľko som sa dostal k rôzym informáciam,chcel by som vedieť názor viacerých o nastavení krídelok (model bez klapiek) pri pristávaní.Pri rýchlejšom prechode vetroňa z jedného stupáka do druhého,alebo pri pristávaní rýchlejšieho vetroňa je dobré mať obidve krídelká cca 5mm hore.Tlačí to model dolu a zlepšuje letový prejav.Avšak pri motorákoch som natrafil na nastavenie pri pristávani oboch krídelok dole,zvýši to odpor a zníži rýchlosť pri zachovaní manévrovatelnosti.Tiež som ale narazil na názor,že pri nastavení dole sa môže odtrhnúť prúdenie,dôjde k strate vztlaku a pádu.Preto som toto nastavenie radšej ešte neskúšal.

Jedna vec je meniť vlastnosti modelu ako je zakrivenie profilu krídla a tým minimálnej rýchlosti, prípadne možno by sa dalo hovoriť aj o odpore.
Druhá vec je to čo spomínaš na záver a tým miera rizika že model prepadne do vývrtky po odtrhnutí prúdnic.
Navyše hrá veľkú úlohu aj použitý profil a tvar krídla, a možno ešte väčšiu, materiál čiže povrch krídla či použitie turbulátorov.

Napríklad miniEllipse od Jara Mullera, bez vztlakových klapiek - tam som mal pár škaredých pádov do vývrtky,
bola zaťažená niklákmi baterkami a motorom "koľko sa zmestilo", kým som nezačal pred pristátím zdvíhať krídelká nejaký milimeter-dva hore.
Princíp je, že je to lesklé eliptické krídlo kde vieme že prípadné utrhnutie prúdnic prebieha takmer naraz na celej polovici krídla.
Nie som taký pilot aby som dokázal udržať rýchlosť nad tou hranicou aj pri snahe spomaliť pre pristátie..
A preto že nemám ako meniť zakrivenie stredu krídla, musím v prvom rade zabezpečiť že ak ju príliš spomalím,
nezmotá sa v zlomku sekundy a nerozflákne o zem. Až potom ma začne zaujímať nejaké brzdenie či podobné veci..
Takže pridvihnutie krídeliek spôsobí, že prúdnice sa utrhnú len na strednej časti ale na vonkajších častiach, dostatočne veľkých lebo krídelká má na väčšine rozpätia, zostane vztlak a tým aj stabilita modelu. Model naplocho opadá (stráca výšku lepšie ako pri snahe brzdiť poriadne zdvihnutými krídelkami..) a stále sa dá riadiť.
Chce to ale nastavenie mixu krídeliek s výraznou diferenciáciou, t.j. že pri riadení nechodí krídelko dolu takmer vôbec a reaguje takmer výhradne to druhé čo sa zdvíha.. Alebo pilota čo vie že pri minimálke nemá do krídeliek hrabať a riadiť má smerovkou, čo ja asi tiež nie som.
minob
modelár

Príspevkov: 68

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 26. 10. 2015 o 13:25 | odkaz na príspevok
Pri zakladaní tejto témy som vôbec nechcel aby ma niekto odkázal na linky,kde sa pojednáva teória letu.Je mi to nanič, pretože modely sa dokážu správať počas letu úplne ináč ako skutočné lietadlo,či sa jedná o preťaženie,zatáčanie,minimálke letu alebo pristávanie.A dokonca dva rôzne modely majú iný letový prejav.Ďakujem však tým,ktorí napísali vlastné skúsenosti a postrehy pri nastavení (hlavne krídelok) na pristávanie.
Bydlisko: PD ( 63 rokov )
marianr
modelár

Príspevkov: 1466

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 26. 10. 2015 o 14:06 | odkaz na príspevok
No, v tej teórii letu sa používa aj reynoldsovo číslo. A keby si z toho niečo čítal... tak by si vedel.

Ale priznávam že tá teória sa ľahšie číta ak už človek vie veľa vecí z praxe. 8-)
Bydlisko: Ba ( 66 rokov )
veka
modelár

Príspevkov: 906

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 27. 10. 2015 o 23:44 | odkaz na príspevok
minob:
.....Avšak pri motorákoch som natrafil na nastavenie pri pristávani oboch krídelok dole,zvýši to odpor a zníži rýchlosť pri zachovaní manévrovatelnosti.Tiež som ale narazil na názor,že pri nastavení dole sa môže odtrhnúť prúdenie,dôjde k strate vztlaku a pádu.Preto som toto nastavenie radšej ešte neskúšal.........


....Pri zakladaní tejto témy som vôbec nechcel aby ma niekto odkázal na linky,kde sa pojednáva teória letu.Je mi to nanič, ......


.... ja si myslim ze sa mylis. Tie linky ta mali naviest k odpovedi, preco tomu tak je..... tj. porozumel by si problemu a vzajomnym suvislostiam.

Predpokladom smysluplnej debaty je, ze mame jasno v zakladoch mechaniky letu. Potom sa mozeme zacat bavit o tom , preco sa i naoko podobne lietadla pri stejnych vychylkach riadiacich ploch chovaju znacne rozdielne a pod., Ale je otazkou , ci o takuto debatu stojis.

PS. nemam pocit, ze by som po 45rokoch odsluzenych u maleho i velkeho letectva bol leteckym teoretikom.Ale prevadzkovat, opravovat a vyrabat velke masiny bez znalosti teorie ozaj neslo... ako v kazdom inom serioznom obore.



veka
Bydlisko: Bohumileč 15, Pardubice,CZ ( 65 rokov )
minob
modelár

Príspevkov: 68

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 30. 10. 2015 o 08:44 | odkaz na príspevok
Čo sa týka teórie a tých liniek,väčšinu z toho som samozrejme prešiel a vôbe nechcem znižovať úlohu teórie.Každý letecký modelár si takúto,alebo podobnú literatúru určite prezrel.Otázkou zostáva,čo sa dá pochopiť a hlavne použiť hneď,čo neskôr a čo vôbec,pretože pri odbornej literatúre je potrebné aj vysvetlenie,hlavne pri používaní cudzích pojmov a rôznych vzorcov.Chcel som ,aby sa vyjadrili modelári,ktorí majú skúsenosti s nastavením krídelok pri pristání namiesto toho,aby som si po prečítaní dostupnej literatúry urobil nastavenie podľa seba.Je dosť možné,že by som to po viacerých pokusoch zvládol,myslím si však,že poučiť sa či už z dobre fungujúcich vecí, alebo chýb iných je oveľa jednoduchšie a určite lacnejšie ako z vlastných.A zaberie to tiež menej času.
Bydlisko: PD ( 63 rokov )
ludicek
modelár

Príspevkov: 590

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 30. 10. 2015 o 08:48 | odkaz na príspevok
Myslím, že mechaniku letu má naštudovanú tak asi 1-2% tunajších modelárov. Nech sa nikto neurazí.
Ja medzi nich tiež nepatrím, preto čítam fóra a čítam fóra a potom skúšam a skúšam.
Bydlisko: Prešov, Ľubotice ( 44 rokov )
Kamil
modelár

Príspevkov: 708

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 30. 10. 2015 o 10:01 | odkaz na príspevok
Však tak isto aj ja.
minob: Ale snáď je pochopoteľné, že keď na koncoch krídla spravím pozitív, tak sa mi model pri pristávaní veľmi ľahko skydne na zem.
Bydlisko: Sereď ( 63 rokov )
veka
modelár

Príspevkov: 906

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 30. 10. 2015 o 11:42 | odkaz na príspevok
minob:
Čo sa týka teórie a tých liniek,väčšinu z toho som samozrejme prešiel a vôbe nechcem znižovať úlohu teórie.Každý letecký modelár si takúto,alebo podobnú literatúru určite prezrel.Otázkou zostáva,čo sa dá pochopiť a hlavne použiť hneď,čo neskôr a čo vôbec,pretože pri odbornej literatúre je potrebné aj vysvetlenie,hlavne pri používaní cudzích pojmov a rôznych vzorcov.Chcel som ,aby sa vyjadrili modelári,ktorí majú skúsenosti s nastavením krídelok pri pristání namiesto toho,aby som si po prečítaní dostupnej literatúry urobil nastavenie podľa seba.Je dosť možné,že by som to po viacerých pokusoch zvládol,myslím si však,že poučiť sa či už z dobre fungujúcich vecí, alebo chýb iných je oveľa jednoduchšie a určite lacnejšie ako z vlastných.A zaberie to tiež menej času.


V tych odkazoch co som dal , nie je jediny vzorec ani ziadne cudzie slova!!
Pozn. u toho druheho staci kuknut na str 13, zbytok je mozne ignorovat v pripade nechuti hlbsieho vniknutia do problemu.

Ked to vezmes od prveho az po posledny, je tam po lopate, slovne a na obrazkoch vysvetlene, ako sa budu chovat rozne kridla v roznych letovych rezimoch v okamziku, ked vychylis kridelko(a) dolu.
Pritom je vseobecne zname, ze u modelov je Re pomerne male a prudeni menej vyvinute tj. nachylnejsie k trhaniu od nosnej plochy.

V poslednom odkaze je celkom dobre rozpisane ako sa da obist (skoro bez vykonovych ztrat) diskutovany neprijemny efekt odtrhavania prudenia v oblasti kridelok u kridla, ktore sa z pohladu trhania javi ako najhorsie tj. eliptickeho.

Este jedna vec.... u modelov chyba system varovania .Na modelu sa nevyskytuje nic, co by ti vcas hlasilo, ze sa lietadlo dostalo tesne pred kriticky uhol nabehu a za chvilku sa prudenie utrhne.
Na skutocnych masinach byva zvukova( do sluchatok) i opticka( na budiku) signalizacia kritickeho uhlu nabehu. Velmi rozsirene su ostre odtrhove listy na koreni kridla, alebo na vhodnych miestach trupu,ktore vytvoria turbulentne prudenie a nasledne razy v systeme pozdlzneho riadeni ta vcas upozornia ,ze sa nachadzas v nebezpecnom rezime a mas povolit vyskovku, alebo zrychlit. Takze ak nie si totalny ignorant a udrzis minimalnu rychlost a uhol nabehu , nemal by si spadnut ani pri plne vychylenych flaperonoch smerom dolu.
Ale ako to chces zabezpecit u modelu ? Nie ze by to neslo , ale ten system varovania, alebo inej stabilizacie u modelov nebyva obvyklym vybavenim.

Ake dalsie dokazy potrebujes, aby ti bolo jasne, ze ked nesplnis zakladne aerodynamicke predpoklady, kridelka vychylene dolu mozu byt velmi dobrym predpokladom k stavbe dalsieho modelu, pripadne k prispevku sem: https://www.rcportal.sk/demolacie-ft10043-1.

.... hmm, kukam ze sa zase limitne blizim ku spisovatelskej kariere,tak sa pre istotu vcas vypnem.

veka
Bydlisko: Bohumileč 15, Pardubice,CZ ( 65 rokov )
coro
modelár

Príspevkov: 886

Moje modely
Poslať správu
Správa zaslaná: 30. 10. 2015 o 17:05 | odkaz na príspevok
Ad eliptické krídlo a tretí link - je to hodne textu a nejak nevidím obrázky, občas také veci nevládzem komplet prečítať, ako teraz.. ale pre model, asi nebude úplne jednoduché robiť nejakú štrbinu v nábežke, a u mňa konkrétne keďže ide o hotový model tak dodatočná úprava bola jednoduchšia - pre to 1500mm rozpätie (miniEllipse), stačil jediný prúžok Oraline fólie (3mm široký pásik samolepky) ktorý vyzerá ako ozdoba ale je tam z funkčných dôvodov - dostatočne dobre funguje ako turbulátor.
Ostatne, turbulátor by som radil urobiť všetkým čo majú dostatočne malé modely a pritrafilo sa im že majú čistý hladký povrch krídla bez nejakej hrany či nerovností alebo nálepiek - to je zas o tom Re, na lineárne obtekanie pri Re pod 10 či 15 tisíc, jednoducho neverím.

Napriek tomu to (turbulátor či štrbina) nerieši vec úplne, ako sa píše v tom treťom linku o výrazne väčšom ultralighte, lebo u malých modelov je to podľa mňa trochu inak, až by som povedal že turbulentné obtekanie je tam nutnosťou a nevzniká ten podstatný rozdiel o ktorom je uvedený princíp (že stred sa nechá lineárne a štrbina=turbulátor je len na vonkajšej časti), a prípadné vysunutie krídelka nadol môže teda byť stále rizikové, dokonca aj samotný let s krídlom "v nule" pri troške nárazového vetra - teda samozrejme len pri minimálnej, až takmer pádovej rýchosti.

Ale aspoň ja mám pocit že tú minimálku v podstate potrebujem, lebo nič iné na "brzdenie" nemám, a keď letí dostatočne rýchlo, preletí mi letisko dvakrát tam a späť kým opadne o nejakú bezpečnú výšku (nech neklamem tak cca 3-4 metre, čo má pri priblížení).
To sa ale zas motoráku kde je tučný trup a dostatočný odpor, alebo sa pribrzdí vrtuľou na voľnobehu, vôbec nemusí týkať.. ale možno, pre prípad že pilot spraví chybu a príliš spomalí alebo mu fúkne ten vietor.
1 2
  • Odpovedať
Musíte byť prihlásený na pridávanie príspevkov.
Úvodná stránka
  • 896 ľudí online za poslednych 5 minút.
Fórum
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Album modelov
  • 1 príspevkov za posledných 24 hodín.
Galérie
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Články
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.
Bazár
  • 12 inzerátov za posledných 24 hodín.
Podujatia
  • 0 príspevkov za posledných 24 hodín.

Online za posledných 5 minút: Volko55,