Popis stavby halového modelu

Popis stavby halového modelu .
V prípade že ide o kupovanú stavebnicu, máme pred sebou nafarbený model aj s bižutériou.

Ďalej budeme pre kompletáciu modelu potrebovať: ostrý modelársky nôž alebo žiletku pre prípadne rezanie depronu; lepidlo- na výber je viacej druhov: UHUpor na penové hmoty, epoxid, CA foam safe + aktivátor ktorý taktiež neleptá depron, purex rapid; pásku na pripevnenie kormidiel; ak model nemá skosené konce kormidiel tak kus brúsneho papiera; samozrejme elektroniku do modelu, teda motor, regulátor, 3 alebo 4 servá, prijímač , akumulátor.

Motor: do 20g
Serva: na VOP a SOP 3.5g-6g
na krídelka: 9g
na krídelko: 3.5g-6g
Regulátor: podľa motora, ale väčšinou stačí do 10A
Vrtuľa: podľa motora, väčšinou 8/4, 8/4.3
Prijímač : min. 4 kanály
Akumulátor: 2s 240mAh-460mAh

Stavbu začíname tým že nalepíme uhlíkovú pásnicu na prednú hranu krídla ( ďalej len nábežka ).
Lepíme buď epoxidom alebo UHUporom, ja osobne to lepím UHUčkom, lebo je to jednoduchšie. Stačí naniesť vrstvu na uhlík, nechať chvíľku odvetrať, priložiť, pritlačiť a drží. Ak je predná časť trupu oddelená tak je dobre nalepiť jeden kus pásnice od konca po koniec krídla v jednom kuse, ak je trup z jedného kusu, tak je dobre kúsok prednej časti narezať aby uhlík zasahoval aj do trupu.
Pri lepení uhlíka na nábežku, ale aj hocijakej výstuže je dobre mat lietadlo na rovnej podložke a zaťažené aby lietadlo nebolo skrútené.

Ďalej zlepíme všetky vodorovné časti, teda predok, krídla a chvost. Na lepenie použijeme znova UHUpor alebo epoxid.

Dodatočne môžeme vystužiť konce krídelko vlepením pásnice, pre prípad že by sa krídelká stretli zo stenou alebo podlahou. Zvlášť sa to hodí keď majú krídelka na koncoch zväčšenú plochu pre väčšiu účinnosť . Uhlík vlepíme šikmo na odtokovú hranu, tak aby sa konce krídelok nemali takú snahu sa ohýbať. Tiež je vhodné spevniť výkovku, lebo predsa páka je len na jednej strane, takže môže dôjsť k prehybu výškovky. Výstuhu lepíme buď rovnobežne po hrane výškovky, alebo v strede pod uhlom 90°, a vytvoriť takú šípku smerom k predku lietadla. Výstuhy lepíme epoxidom, UHU, ale dá sa aj sekundovým lepidlom.


Ak máme všetky pevné časti zlepené, prejdeme na tie pohyblivé. Ak kormidla nemajú skosenú hranu ktorou sa dotýkajú pevných častí, treba ich skosiť na 45°, pre maximálne výchylky to isté spravíme aj na kraji pevných častí. To spravíme tak že diely položíme na okraj podložky a pod uhlom prejdeme diely par krát brúsnym papierom. Ďalej pripevníme kormidlá pomocou pásky. Dá sa to spraviť niekoľkými spôsobmi. Tiež existuje veľa vhodných pások, skúšal som klasickou modelársku so sklenými vláknami, ktorú som nastrihal rovnobežne s vláknami. Dobre držala no nebola dosť ohybná, teda kormidlá išli ťažko. Dobré sú tiež niektoré priesvitné, teda klasické pásky, no treba nájsť takú čo dobre lepí. Nakoniec som skončil u Skytexu, čo je samolepiaca tkanina, veľmi dobre lepí, je ohybná, no cena je trochu vyššia. Dá sa nahradiť lekárskymi páskami z lekárne, takže vždy sa dá vynájsť.
Lepíme buď po celej ploche spoju alebo len na častiach.

Ako ďalšie nalepíme dolnú časť zvislej polky trupu, opäť epoxid, UHU. Časti by mali byť čo najkolmejšie, preto je dobré mať pri ruke niečo pravouhlé (pravítko, železné Lko, ale dá sa improvizovať napríklad aj s kreditkami ).



Keď máme hotovo, môžeme začať lepiť uhlíkové výstuhy. Pred finálnym zalepením musí byť model opäť na rovnej ploche, zaťažený, aby bol rovný. Dobrú skúsenosť som mal s predelením výstuh na krídle „plutvičkami“(SFG), ktoré rozdelia výstuhu na dve sekcie, teda je to pevnejšie, zároveň pridávajú ďalšiu bočnú plochu trupu. Takže výsledok by mal vyzerať dáko takto, nahustenosť uhlíka môžete meniť podľa potreby, pripadne skúsenosti. Ja napríklad nedávam výstuhy dopredu k motoru ( radšej trochu posuniem podvozok dopredu, ktorý to udrží ). Uhlíky lepíme buď sekunďákom ktorý je však krehkejší, epoxidom, alebo purexom, no tam treba opatrne s množstvom, lebo to napení ( má to žltú farbu, takže je to neestetické, ak je tam toho veľa ). S purexom je to pracnejšie lebo to dlhšie trvá, ale spoj je flexibilnejší, takže nepraská .
Ak k stavebnici nedodali uhlíky ani depronové pásiky, použijeme 0,8mm-1mm uhlíkovú tyčku.




Ďalšia možnosť je použiť depronové pásiky. (Záleží od konkrétnej stavebnice )



Konečne nadišiel čas na vlepenie prvej elektroniky, teda serv. Najprv lepíme servá pre chvost, ak máme krídelka na dve servá alebo jedným zdola, tak aj krídelkové.
Na chvost môžeme použiť buď lankový náhon, alebo pomocou uhlíkových tyčiek. Ak sa vám s tým chce piplať ( ja som nad tým prvý krát strávil celý deň, druhý krát to šlo lepšie ) tak budete spokojnejší, lebo v ideálnom prípade keď sú lanká napnute v každej polohe, dostanete ľahkú alternatívu, presnejšiu a tiež dostanete väčšie výchylky na obe strany. Ako páky na kormidlá použijeme dodávané, alebo ak nemáme, na lankový náhon stačia uhlíkové tyčky.
Lanko použijeme buď dodávané, alebo zase máme možnosť skúšať. Podľa odporučenia som skúsil kevlarovú niť , no ta sa pri prvých zmenách teploty previsla, dá sa tomu vyvarovať rôznymi fintami ako zaťažiť niť a navlhčiť ju aby sa natiahla, a potom ju až použiť. No potom som skúsil obyčajnú niť ktorú som si požičal z maminho šitíčka, a či je zima, či izbová teplota, stále napnuté.
Ak chceme použiť uhlíkové tyčky, použijeme 1mm, ako na výstuhy, a ako je v predošlom obrázku ukázané, treba tiahlo na pár miestach upevniť, aby sa neprehýbalo. Na páke serva použijeme variabilné koncovky, aby sa dala dĺžka dodatočne upravovať, na strane VOP/SOP vytvoríme Ztko z drátu ( popis nižšie pri náhone krídelok ).

Ako ďalší môžeme spraviť podvozok. Ten robíme z 1,5mm uhlíka. Na konci zase z drátu spravíme koncovku, v tvare nepravouhlého Lka , uhol podľa individuálnej potreby . Poprípade bývajú v stavebnici takéto koncovky. Lepíme epoxidom, purexom, sekunďákom.



Ďalej sa vrhneme na krídelka. Sú dve možnosti
1 servo: dáva sa do stredu krídla, nevýhoda, že sa nedá doštelovať diferenciácia krídelok, ale zase trochu sa ušetrí na váhe.
2 servá: dávajú sa každé do jednej polky krídla, buď do tých „plutvičiek“(SFG) alebo ak nestačia káble kľudne aj bližšie, dajú sa lepšie nastaviť a sú o pár gramov ťažšie.



V oboch prípadoch použijeme tiahla z 1,5mm uhlíka. Na serve použijeme variabilné koncovky, na strane krídelok Ztko. Je to vlastne len drát ohnutý dva krát do pravého uhlu ( samozrejme opačne ). Na jednej strane necháme dlhší koniec, ktorý priložíme k uhlíkovej tyčke, cez to dáme bužírku, do ktorej kvapneme trošku sekunďáku, a celé teplom zmrštíme ( dá sa aj zapaľovačom, ale pozor, sekunďák je horľavina !). Bužírka sa stiahne, a lepidlo zatvrdne vplyvom tepla.



Ak už máme všetko, môžeme nalepiť hornú polku trupu, tiež epoxidom alebo UHUpor.
Pripevníme smerovku, a natiahneme lanka, poprípade uhlíkové tiahlo .
Tiež spravíme výstuž medzi VOP a SOP aby boli navzájom kolmé.

Teraz pripevníme motor. Vo väčšine predávaných stavebníc je aj držiak motoru. Väčšinou býva vyrobený z kuprextilu, dreva, u tých lepších z carbonu. Ak ju tam nemáme, môžeme si ju vyrobiť, alebo stačí vyrobiť kríž z uhlíkových pásnic, a na ne prilepiť motor trochou sekunďáku a prelepiť páskou so sklenými vláknami. Tak či tak prekážku lepíme epoxidom alebo UHUporom.

Takže ak som na nič nezabudol, stačí už len pozapájať všetko do prijímaču a poupratovať káble.
Baterku dávame podľa ťažiska, ja používam dlhší suchý zips, aby som zistil kde presne má byť baterka, aby vyšlo ťažisko, potom odrežem prebytočný suchý zips. Tiež môžete vyrezať kúsok depronu a dať baterku do osy.

Zálet robíme v dosť veľkej hale, aby sme predišli kolízii.
Model hodíme pod pol plynom, alebo odštartujeme zo zeme. Pokiaľ máme všetky kormidlá v nule, a lietadlo klesá je moc ťažké na čumák, treba posunúť ťažisko dozadu, ak stúpa, naopak ( predpokladám že orientačné ťažisko je v návode k modelu, ak nie, tak také „hrubé“ je medzi 1/3 – 1/2 krídla (počítame od nábežky po odtokovku, teda ja s krídelkami )). Pre 3D lietanie sa dáva obecne ťažisko viac dozadu, ak ste začiatočník radšej viac dopredu, s tým nič nepokazíte, lebo ťažisko vzadu je obecne nestabilnejšie .

Vo videu ešte padla myšlienka ako čo najviac znížiť váhu modelu. Ak budete stavať model klasicky, dosiahnete u F6B modelov väčšinou hmotnosť do 150g. Ale dá sa zájsť aj do extrémov. Ako prvé sa frézujú diery do depronu, niekedy sa dokonca robí z depronu len kostra a cele sa to potiahne špeciálnym ľahučkým poťahom, pripomínajúcim tenký igelit. No ale dajú sa ušetriť gramy, aj jednoduchšie, a zvládne to skoro každý modelár. Na začiatok použiť ľahké vybavenie, skracovať kábliky od serv, poprípade odstrániť plastové konektory zo servo káblov a pájkovať káble priamo na prijímač. Ďalej dať dole krabičky a bužírky z čoho sa dá ( prijímač, regulátor, akumulátory ... ). Rozumne treba hlavne zachádzať s lepidlom, a nedávať zbytočne veľa, tiež sa dá riediť UHUpor napríklad benzínom. Takže možností je veľa, väčšinou to ide na úkor pevnosti, takže treba nájsť ten správny kompromis. Čo sa týka modelov F6B, teda 3Dčiek, tam na váhe až tak nezáleží, kritickejšie je to u F3Pčiek, kde ide do slova o každý


Dúfam že som na nič nezabudol, ak áno, napíšte, poopravím to, rovnako ako keby som tu mal dajakú chybku. Samozrejme 100 ľudí 100 názorov, takže každý ma svoje postupy a finty, ale myslím ak sa budete riadiť týmto návodom, nič nepokazíte, a po čase, zistíte čo sa ako robí. Tiež je dobré pokukať fotky v galérii modelov, lebo nejde sem popísať všetko, a čo sa mne môže zdať samozrejmosťou, iný nebudú vidieť. Napr. aspoň ja dávam všade alebo aspoň tam kde sa dá ( a nebude rušiť estetický dojem ) ďalšiu vrstvu depronu, pod uhlíkovú tyčku, aby sa tak ľahko nevytrhla, alebo dať za páky z uhlíkových tyčiek depronové trojuholníky, aby sa nevytrhli a pod.

Pre RCportal vytvoril Adam ‚AdamW‘ Weinzettl