JEDNODUCHO S ROS

Dobree A fotka vysledku ? Mohol by si nieco dolozit

Toto je konštrukcia jednoduchšej, cvičnej verzie rakety, pre štarty z klasickej rampy, určená ku overeniu si letových vlastností a spolahlivosti návratoveho zariadenia.
Zo sklopenými stabilizatormi nenáročna na prepravu. Pred štartom sa stabilizátory ručne odklopia do letovej polohy.
Dutinka je len o korunu drahšia než motorček.
Na obrázku je motorček ešte pred úpravou, prevrtaním trysky na priemer 5 mm a zaslepením rotačných trysiek vrutmi.

Na rad prišla konštrukcia profi rakety s ktorou by sa snáď dalo isť aj na exhibičnú leteckú akciu.

Výška rakety : 500 mm
Priemer : 50 mm
Rozpätie : 200 mm

Všimol som si, raketa pri lete rotuje rýchlosťou niekoľko otáčok za sekundu.
Pri bližšej obhliadke som si všimol stopy spalín okolo rotačných trysiek, ktoré obtekajú vruty.
Myslím, že to nie je na závadu, skôr naopak, prospieva to stabilite počas letu.

Trysku prevrtavam na stojanovej vrtačke, ktorá má mechanický vymedzovač vrtanej hlbky a motorček pevne uchytený aby nedošlo ku prípadnému vytiahnutiu motorčeka vrtákom.
Najvhodnejšie ak má vrták len takú dĺžku, koľko treba na prevrtanie trysky.
Ak by vrták škrtol či už o spodnú posilovaciu zlož alebo nitrocelulozove jadro, mohlo by to viesť ku zážehu, na to POZOR.
S tryskou upchanou vrtákom, by mohlo dôjsť ku explozívnemu roztrhnutiu plášťa a navyše plameň dosahuje až dva metre, takže ochranný štít a opatrnosť je na mieste.
A taktiež vrták musí byť naostrený inak sa tryska neumerne zahrieva. Ja používam vrtáky s titanovým povlakom.

Trysku prevŕtavam v troch krokoch vrtákmi priemeru 3mm, 4 mm a nakoniec 5 mm. Material trysky sa tak menej zahrieva.
Pri prvotnom prevrtavaní my taktiež nebolo všetko jedno. Paradoxne sa mi trysku podarilo prevrtať aj ručne s týmito troma vrtákmi uchytenými len v samotnom vretene. Ku vyhotoveniu rovného otvoru je ale nutné použiť stojanovú vrtačku. Spaliny totiž musia prúdiť v rovnakej osi s raketou, aby raketa letela tam, kam ju nasmerujem.

Mimochodom, cena motorčeka je skutočne dve české koruny. Ide o motorčeky delaborované z vojenských osvetlovacích rakiet, ktoré sú desiatky rokov staré. Tieto motorčeky by sa museli likvidovať v trhacej jame, čo sú náklady navyše. Ale aj keď sa motorčeky predajú len za dve koruny, stále je tu nejaký zisk.
Týchto motorčekov je zatial dosť, takže sa na ne bude ešte chvíľu lietať.

Niektorý referovali, že pri cca. jednom kuse zo sto došlo ku ojedinelému vystreleniu trysky.
Ešte jedno hygienické upozornenie : jadro sa skladá z nitrocelulózy želatinovanej dietyleglykoldinitratom, čo je prchavý nitroester spôsobujuci bolesť hlavy, preto je nutné motorčeky skladovať vo vetranej miestnosti.

Možno sa ti zdá, že to veľa obnáša, ale rýchlo zistíš opak je pravdou. Zatiaľ neviem o alternatíve takto výkonných motorčekov.
Zober si klasiku RAPIER ktorý obsahuje asi toľko čierneho prachu ako malá ohnostrojná raketa a pritom môže stáť 20 - 30 korun. Na začiatok postačia, tiež som s nimi začínal.
Skôr než som sa dostal ku roskám, zhotovoval som si vlastné motorčeky, palivo a trysku. Ide o palivo na báze dusičnanu draselného a sorbitolu.
S takýmto kanálikovým motorom som bez problemov dosiahol výšku aj 1000 metorv. Toto palivo má svoje špecifiká použitia, je však cca. dva krát výkonejšie, než čierny prach a celkom bezbečné, pokiaľ ide o tavenú zmes.

Zhotovil a uspešne som odskušal časovaný odpal rakety pomocou časového odpalovača rakiet :
Konštrukcia je jednoduchá, ovládanie inštinktívne a prehľadné, čím sa minimalizuje nechcené zopnutie.
Ku napájaniu odpalovacieho obvodu som použil štyri NiMH akumulátory, a výstupný prúd je 4,5 Ampéra, čo stačí na zapálenie palníka.
Ako spínaci prvok som použil tyristor TIC106M ktorý má spínací prúd max. 0,2 mA, s predradeným rezistorom 10 kiloOhmov ním tečie prúd cca. 50 - 60 mikroAmperov. Uvedenú citlivosť som volil vzhľadom na to, že časovač má vlastný zdroj napájania jedným 1,5 voltovým monočlánkom veľkosti AA.
Ovládacie prvky a popis činosti :
Vzhľadom na použitie tyristora ako ovládacieho prvku, tento má tú vlastnosť, že stačí aj krátky impulz na riadiacej elektrode a tyristor zopne natrvalo, aj keď sa už na elektrode nenachádza signál. Ku jeho zopnutiu dôjde taktiež pri nastavovaní časovača. Nechcené zopnutie som vyriešil jednak spínačom na kľúčik, ktorý ovláda riadiacu elektrodu. Kľučik je možné vybrať, bez ovplyvnenia činosti spínača. Ďalším bezpečnostným prvkom sú dva svorkové mikrospínače. Stačí krátke vymačknutie len jedného z nich a tým sa preruší dodávka prúdu na tyristor a z povahy jeho činosti tým dôjde ku jeho vypnutiu. Ku vymačknutiu mikrospínačov dôjde automaticky pri uzatvorení krabičky, keď už je všetko potrebné nastavené, časovač už beží.
Svorkové mikrospínače som doplnil signálnou, testovacou leddiodou. Ďalšia, vysokosvietivá biela led dioda slúži ku osvetleniu ovládacich prvkov a displeja pri nočných štartoch. Navyše je na krabičke červené stroboskopické svetlo ktoré jednak umožní namieriť v noci kameru správnym smerom ale najmä umožní dohladanie a návrat ku štartovacej rampe.