DG-808S Competition

pekné osvetlenie

To osvetlenie je parádna vec mám ho spravené presne podľa ich návodu

Tu je video zo štartu: https://www.youtube.com/watch?v=-TRGgDwMQD8

Video je z vlaňajška, keď DéGéčko ešte nemalo osvetlenie. Osvetlenie naše modely dostávajú tzv. "za odmenu" alebo "za zásluhy", teda vtedy, keď už dobre lietajú.

Myslím, že pohon dvomi motormi (hoci s relatívne malými vrtuľami) je dostatočne výkonný, snáď až predimenzovaný.
Na základe našich výpočtov mal byť vetroň poháňaný 5-článkovou LiPolkou. Ale také batérie nemáme a tak sme "probli" 6-článkovú s tým, že pri štarte netreba dávať plný plyn. V skutočnosti štartujem s plynom na 4. či 5. stupeň, z 10-stuňového rozsahu, teda ani nie na pol plynu.

OK, v modeli máte zabudovanú telemetriu. Je možné na rýchlomeri nastaviť hodnotu rýchlosti, ktorá je kritická? Dokáže toto vysielač oznámiť pilotovi?
A ešte sa vrátim k negatívom resp. k tým "korekčným plôškam" ako ich nazývate. Ako sú robené, len zdvihnutím odtokovej hrany profilu? Fotka by pomohla, aby som mal predstavu.

BOravec: OK, v modeli máte zabudovanú telemetriu. Je možné na rýchlomeri nastaviť hodnotu rýchlosti, ktorá je kritická? Dokáže toto vysielač oznámiť pilotovi? A ešte sa vrátim k negatívom resp. k tým "korekčným plôškam" ako ich nazývate. Ako sú robené, len zdvihnutím odtokovej hrany profilu? Fotka by pomohla, aby som mal predstavu.

Hodnota kritickej rýchlosti sa nastavuje v "pozemnej" časti telemetrie, teda v tom mini-počítači (BenQ S6), na ktorom bežia normálne Windowsy.
Program sme si stvorili sami, takže sme si to urobili podľa vlastných (časom sa meniacich) predstáv.

Hlavné okno Setupu vyzerá takto:

Nastavenie kritickej rýchlosti je v spodnej časti, tesne nad "tlačidlami".

Nastavenie rozsahu, v ktorom začne telemetria pilota upozorňovať na priblíženie sa ku kritickej rýchlosti (keď už model letí kritickou rýchlosťou, tak už je neskoro!) je (spolu s ďalšími nastaveniami) v ďalšom okne, ktoré sa aktivuje tlačidlom Parametre:

Poznámka: "Varovanie pritiahnutej výškovky" je taká naša obdoba "slávneho" amerického MCAS, ten náš však len varuje a do riadenia nijako nezasahuje.
Bližšie o tom je tu: http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=1072&n=vizia-2019-kibicovat-a-varovat

Na ďalšom obrázkuje koniec krídla, kde vidno "korekčnú plôšku", "hypervingletu" alias "vzdušný pluh" a tiež LEDku tzv. "protisvetla":

Protisvetlá významne zlepšujú predstavu o tom, v akej pozícii sa model nachádza.
Bližšie o tom je tu: http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=997&n=model-s- „protisvetlami“-nie-len-pre-„bystrozrakych“

Možno som to trochu naznačil, ale asi to musím zdôrazniť, že:

- DéGéčko nepadá po krídle NÁHLE počas priameho letu, či v zákrute, hoci aj pri relatívne nízkej rýchlosti.

- tento model staršiemu bratovi Milanovi padol preto, že hneď po štarte, ešte v nedostatočnej výške, Milan ubral plyn a začal zatáčať.
Ono to chvíľu trvá, kým sa tie hmoty na dlhých ramenách (krídla) "rozhýbu" (možno zatiaľ pilot podvedome stále (netrpezlivo) zväčšuje výchylky kniplov).
A keď sa už tie hmoty rozhýbu, tak hoci už je model v tej správnej polohe a pilot vráti kniple do neutrálu, tak zase chvíľu trvá, kým sa tie hmoty (na dlhých ramenách) zastavia. Ale za ten čas už model svoju správnu polohu "prešvihne".

- Aby sa to nestalo, treba byť "trpezlivý" a nezväčšovať výchylky kniplov, kým sa tie hmoty rozhýbu. Ešte pred dosiahnutím požadovanej polohy modelu treba "kontrovať", aby model správnu polohu "neprešvihol".

- A práve toto Milan neurobil a v nedostatočnej výške už nedokázal silno naklonený a k zemi smerujúci model "umravniť".

Po oprave som model riadil ja a poučený Milanovými chybami som bol veľmi opatrný, čo sa náklonov aj výšky letu týka, cez to všetko som sa od strachu skoro "pocikal".

Čo sa týka účinnosti tých našich "hypervingliet", korekčných plôch čoby negatívov a pod, naše názory sa trochu odlišujú od tvojich.

Spojka krídla je uhlíková tyč, takže "vyrobiť" nejaké vzopätie asi nebude možné.

S "ohnutím" spojky krídla bude problém, skôr viac problémov:
- v trupe modelu je spojka krídla uložená (zasúva sa do) v tesnej trubke, takže ohnutú alebo "zalomenú" spojku nebude možné do trubky vopchať a ani z nej vybrať.
- nie sme experti na pevnostné výpočty, ale intuícia nám našepkáva, že nejaká "zalomená" (a následne pod vhodným uhlom zvarená) oceľová trubka nebude ani zďaleka taká pevná a súčasne ľahká ako plná uhlíková tyč. A neradi by sme, aby pri nejakom prepružení alebo loopingu krídla modelu znenazdajky "zatlieskali". Takže touto cestou ISTO nepôjdeme.

BOravec: 2. Nemáme rôzne názory, len sa to dá vyriešiť aj cestou bez zbytočného pridávania odporov. Vzopätie urobí to isté, len pri vybočení modelu nezvýši toľko odpor.

Nám paradoxne o zvýšenie odporu na krídle, ktoré sa chce bezdôvodne "predbiehať" práve ide:
Počas priameho letu vyvolávajú hypervinglety na koncoch krídel nejaký neveľký avšak rovnaký aerodynamický odpor.
Ak sa model mierne pootočí okolo zvislej osi (napr. doľava), tak na jednom krídle (ľavom) odpor klesne (lebo sa hypervingleta "zapraporuje" a na druhom (pravom) odpor vzrastie, lebo sa vingleta viac vychýli.

Tu sa okrem zvýšeného odporu uplatní ešte aj bočný "vztlak", ktorý spôsobí, že "predbiehajúce sa" krídlo je na svojom konci pribrzďované (zvýšený areodynamický odpor) a súčasne tlačené smerom k trupu (bočný "vztlak" ).
Druhé krídlo je na svojom konci "odbrzdené" (znížený areodynamický odpor) a súčasne odtláčané od trupu (opačný bočný "vztlak" .
Že to funguje, máme už dávnejšie overené na vetroni Harmony.

Okrem toho všetkého, vyššie spomínaného, má "korekčná plôška" na konci krídla ďalší stabilizačný účinok:
Ak sa model začne "nedovolene" nakláňať (napr. do ľava), tak ako sa to stalo Milanovi, tak koniec pravého krídla má väčšiu rýchlosť ako koniec ľavého krídla. Výsledkom bude, že pravé krídlo bude mať nižší vztlak ako ľavé a tak bude koniec pravého krídla viac "tlačený" k zemi ako koniec ľavého krídla.
A keď sa na to pozrieme z iného uhla pohľadu, tak sme vlastne dostali (alebo zväčšili) negatívy na koncoch krídel.

Pozreli sme si aj tie grafy, čo si dal a keď sme porovnali rovnaké profily (za rovnakých podmienok) so zdvihnutou klapkou a s klapkou v základnej polohe, tak sme tam nenašli nejaké "strašidelné" zhoršenia parametrov v neprospech zdvihnutej klapky.
Cl je nižšie, čo je samozrejmé. Ale veď tento efekt využívame v náš prospech - viď predchádzajúci odstavec.
Aerodynamický odpor je niekedy dokonca (so zodvihnutou klapkou) nižší.

Čo sa týka kritického uhla nábehu: nuž, nemôžem si pomôcť, ale my tam (v tých grafoch) vidíme, že keď je klapka zdvihnutá, tak je kritický uhol nábehu vyšší (čo je dobre) ako s klapkou v základnej polohe.

No páni moc ste ma nepotešili.
Ono toto DG mi leží na polici nejaký ten rok a plánoval som ho spojazniť.
A vyšie popísané jednoznačne poukazuje na absenciu negatívou na konci krídla.
Čo včul, kašľať na to a nechať v krabici, či sa trápiť a doplniť veci aby sa to pri nižších rýchlostiach chovalo aspoň trochu predvídavo?
Niečo podobné mi robil veľmi veľmi dávno jeden 1,5m vetroň discus, ten sa nenaučil nikdy lietať bezpečne.

A.