BETA 1400 - stavba

BETA 1400 – stavba


Tak som sa dostal k stavbe BETY, ktorú som rozbalil tu:

http://rcmodely-forum.sk/beta-1400-epp-model-od-rcm-pelikan-t2628.html

V tomto článku popíšem ako som BETU postavil. Skúseným borcom, ktorí už majú za sebou stavbu konštrukčného modelu odporúčam tento článok nečítať, pretože tu popisujem úplne najzákladnejšie veci a postupy pri stavbe modelu z EPP. Treba si však uvedomiť, kto si kupuje model z EPP (či už EasyStar alebo BETU 1400). Sú to väčšinou začiatočníci, pre ktorých je stavba takéhoto modelu začiatkom leteckého modelárstva. Preto sa držím hesla „každá rada dobrá“ a preto niektoré veci popisujem podrobnejšie.
Ak sa pomocou tohto môjho článku podarí postaviť EPP model aspoň 1 modelárovi, splnil svoj účel.

VŠEOBECNE

V podstate budem postupovať podľa Návodu od Pelikána. Môj komentár teda bude len dopĺňať Návod, podľa ktorého som staval.

Ako som písal, kúpil som BETU 1400 v prevedení KIT:
• model
• striedavý motor CD 2622 (outrunner)
• vrtuľa 5x4“ (pevná)

K nemu som dokúpil:
• regulátor Hobbyking SS Series 25-30A ESC
• prijímač HK-8X 2.4Ghz 8Ch
• LiPol akumulátor 2200mAh 3S1P Turnigy NANO TECH (25-50C)
• 4 servá HXT 900
• predlžovacie káble na servá
• konektory na akumulátor a regulátor
• výmena vrtule za APC 6x4“ EP Eletro tlačná

Celá stavba mi trvala cca 12 hodín (veľa?, málo?). Neponáhľal som sa, užíval som si to. S každým dielom som si pohral aj niekoľkokrát, kým som ho definitívne vlepil.

Použité lepidlá:
• UHU plus 5 min. epoxy
• STYROLEP RCM na polystyren + aktivátor

Rád používam epoxy lepidlá, pretože sú „milosrdné“ = dávajú šancu na korektúry. Ich nedostatkom je však vysoká hustota – netečú. Preto používam aj sekundové lepidlo na miesta, kde potrebujem, aby lepidlo niekam zatieklo. Podrobne v článku.

Poďme na to.

STAVBA TRUPU

Prvý krok:
ako som písal, najprv odstrániť závažia z pravej polovice trupu. Tavné lepidlo drží menej na kove, viac na EPP. Ale dá sa (po malých kúskoch – menej guličiek vytrhne). Je možné, že po vyzbrojení postavenej BETY budem musieť dovažovať. Uvidíme. Možno pôjde železo späť.



1. Inštalácia serv smerovky a výškovky

Písal som, že chcem použiť plastové krabičky – montáž serv. Použil som.





Servá HXT 900 pasujú – trochu som len prepilníkoval drážky vo valčekoch. POZOR: ešte nelepiť !!!

Mal som trochu obavy z umiestnenia pomerne veľkých otvorov (Ø 50 mm) do bokov trupu. Uvedomujem si, že som tým dosť oslabil boky a možno si zarábam na „väčší výskyt lomov“ v týchto miestach. Uvidíme.









Pred zalepením krabičky do boku je potrebné vložiť (nemusí sa priskrutkovať) vonkajší kryt. Má 3 výstupky, ktoré zapadajú do krabičky a tým sa dá táto pootočiť. To je potrebné urobiť na to, aby pretiahnutý kryt páky serva smeroval vodorovne dozadu - presne nad bowdenom.



Krabičky som lepil len zvnútra. Zvonku by som lepidlom zanešváril aj okolie.



POZOR: Pred zalepením serva do valčekov je potrebné najprv skúsiť „na sucho“ to, ako hlboko bude servo v krabičke. Musí byť hlbšie do vnútra – preto krabička nemá zadnú stenu. Zistil som to tak, že som do páky serva zasunul Z-ohyb tiahla (drôtu). Servo som potom zatláčal vo valčekoch tak hlboko, aby tiahlo (drôt) nebolo do páky serva „v oblúku“ (smerom von). Až potom som servo vo valčekoch zakvapol sekundovým lepidlom.



POZN.: Modelári takéto krabičky na servá často nepoužívajú. Mne sa zase montáž serv takýmto spôsobom páči. Umožňuje mi to mnohé zásahy do serva, ktoré by som po vlepení klasickým spôsobom musel robiť s „väčším násilím“.




2. Montáž motora

Nezohnal som iný striedavý motor, tak som sa rozhodol použiť tento pribalený.
Lože (9 preglejok) sa priskrutkujú podľa návodu k motoru dvoma skrutkami zozadu. Do šachty pre motor v pylóne sa vlepujú len lože (v podstate bez problémov, keďže v šachte sú vylisované drážky). Neodporúčam lepiť sekundovým lepidlom – nedrží to. Najprv som to urobil aj ja, no našťastie som to nechal tak cez noc „zaschnúť“. Na druhý deň som motor skúsil „opáčiť“ a jednoduchým potiahnutím sa lepenie uvoľnilo. Musel som lepiť ešte raz epoxidovým lepidlom.
Čo sa týka káblikov od motora, tak všeobecne platí, že sú krátke (vždy a pri každom motore). Na priložených fotkách je vidieť, kde končia kábliky v original prevedení a ako som si ich upravil (predĺžil) ja.





POZN.: úpravu dĺžky káblov treba urobiť samozrejme ešte pred vlepením motora do šachty.

Ako som písal, rozhodol som sa pre pozdĺžnu výstuž trupu. Použil som na to laminátovú trubku Ø 3 mm. Drážka pre ňu je po spodnej strane trupu original od chvosta po kabínu, pod kabínou až ku nosu som ju vyrezal v oboch poloviaciach sám. Pôvodne som si predstavoval, že sa v prednej časti (pod kabínou) bude laminát dať ohnúť, ale prepočítal som sa – dal sa, ale spätné pnutie bolo také, že by som ho ani lepidlom neprinútil ostať tam.
Rozhodol som sa, že ju priečne narežem (narežem, nie prerežem) po každých 2 cm.



Lepenie od špičky nosa smerom dozadu.








3. Zlepenie trupu



Tu som najviac trpel „netečením“ epoxidového lepidla.
Lepidlo je dvojzložkové, takže ho treba narábať. Keďže trup má značne veľa styčných plôch, musel som narábať 2x. No a roztieranie lepidla mi tiež trvalo. Do 5 minút som to však stihol (LTT) a tak sa mi polovice zlepiť podarilo.

POZOR:
• netreba zabudnúť dať lepidlo aj na preglejkové lože motora – aby boli prilepené aj o druhú polovicu trupu. (Ja som zabudol a potom som sa tam musel dostať tenkou tyčkou s kvapkou epoxidového lepidla.)
• lepidlo nesmie „chytiť“ rotor motora
• netreba nechať ani pár mm bez lepidla – natiahnuť všade
• množstvo lepidla, ktoré treba dávať na užsiu resp. širšiu styčnú plochu si treba strážiť. Lepidlo, ktoré po stlačení polovíc k sebe „vytečie“ sa síce dá zotrieť, ale už sa na tom mieste chytá všetok prach a špina (a na bielom EPP je to dosť vidieť). Na druhej strane, je to len estetika (aj so špinavým modelom sa dá pekne polietať). Ale keď už niečo robiť, tak poriadne.
• návod hovorí, že sa najviac treba sústrediť na lícovanie polovíc v otvoroch krídel. S tým maximálne súhlasím a ja som sa sústredil práve na to. Treba rozlišovať, čo je lícovanie „len pre oko“ a čo „funkčné lícovanie“.

V tomto bode by som radil nechať takto trup 24 hodín schnúť (nepokračovať v montáži). Pre istotu – toto je skutočne to najdôležitejšie. Ja som zafixoval zlepené polovice k sebe ešte elektrikárskou izolačnou páskou. Má jednu veľmi dobrú vlastnosť – je naťahovacia a potom sa sťahuje do pôvodného tvaru – to som potreboval (POZOR: necháva za sebou trochu „stopu“ – po 24 hodinách je vidieť, kde bola nalepená).






Krídla

Aj na krídelká som použil servá HXT 900. Musel som však vyriešiť predĺženie káblov až do kabíny.



Výrobca odporúča zakúpiť predlžovačky takej dĺžky, aby celková dĺžka bola 50 – 60 cm. V trupe v mieste spojenia krídel je otvor, ktorým sa káble majú vtiahnuť až k prijímaču (pomocou nejakého drôtu s háčikom). V kabíne potom obidva káble zapojiť do Y-kábla a ten do prijímača.

Mne takéto riešenie nevyhovuje. Rozoberám totiž lietadlo pri transporte (mám prepravný box) a vťahovanie káblov zakaždým nejakým drôtom sa mi nepáči.

Rozhodol som sa preto, že koncovky Y-kábla vlepím do trupu pod krídla a káble od serv urobím len také dlhé, ako sú krídla. Naviac, aby som minimalizoval množstvo spojok vo vetve od serva po prijímač (servo/predlžovačka + predlžovačka/Y-kábel + Y-kábel/prijímač), odstrihol som original káble od serv a priletoval som k servám také dlhé káble s koncovkou, že som sa dostal až von z krídla. Tak mám v jednej vetve len 2 spoje = servo/Y-kábel + Y-kábel/prijímač.



V Návode by som chcel upozorniť na jednu „komplikáciu“, ak by som mal postupovať podľa neho. Postup hovorí, že treba servo nastaviť pripojením na regulátor a vysielačku do „0“ polohy a hneď v ďalšom kroku vlepiť do krídla.

Osobne nelepím bezhlavo všetko hneď do modelu.
Osvedčilo sa mi to aj tu. Všimol som si totiž, že páky od serv majú predvŕtané dierky veľmi malé. A drôt, z ktorého sú vyrobené tiahla ku krídelkám je zase veľmi hrubý (v bowdenoch VOP a SOP sú omnoho tenšie drôty). Ak by bolo servo už vlepené do krídla, bolo by priam nemožné zaviesť do páky Z-ohyb (samozrejme, veľkou silou áno). Našťastie som mal servo ešte von, takže mi nič nebránilo v tom, aby som tenkým vrtáčikom zväčšil dierky v páke a potom (ešte stále dosť nasilu) strčil drôt Z-ohybu do dierok.



POZN.: Tu na fotke je Z-ohyb vtiahnutý z vonkajšej strany. Keď som však upínal plastovú vidličku do pák krídelka, zistil som, že sú tiahlá trochu „došikma“. Rozobral som to a zaviedol Z-ohyb z vnútornej strany páky serva.

Po konečnom vlepení serv do otvorov v krídlach a uložení káblov do drážky som zalepil sekundovým lepidlom aj kryty výstuhy. Tu treba dávať pozor na to, aby lepidlo „nechytilo“ káble od serv. Človek nikdy nevie, či ich nebude treba kvôli nejakej poruche vyťahovať.
Ja som si z káblov v šachte pri serve narobil trochu „vlny“, aby som (ak budem potrebovať) mohol kábel povytiahnuť (nejaké 2 cm).


Výškovka + Smerovka

Ďalšia veľmi dôležitá vec.
Jednoznačne najprv skúsiť na sucho. Hlavne skontrolovať pohľadom zozadu, či je výškovka (VOP) rovnobežná s krídlami (nesmie padať na jednu, či druhú stranu). Malo by to vyzerať asi takto: (všímať si treba tú „vodorovnosť“ VOP oproti krídlam)



POZN.: Tie kombinačky a kliešte mi poslúžili ako závažie. Fotka je urobená krátko po zalepení VOP a aby som to nemusel držať v rukách, takto som to zaťažil (biele plastové lišty, na ktorých sú tie kliešte nastrčené veľmi nevidieť).

Návod hovorí, že najprv treba prilepiť výškovku a až následne smerovku. Ja som to urobil opačne. Výškovka sa tak len jednoducho zasunula do drážky, ktorá vznikla medzi trupom a smerovkou.

Upevnenie tiahiel do pák VOP a SOP pomocou variabilných koncoviek (valčekov) je to posledné, čo treba urobiť. Návod hovorí, že matice na variabilných koncovkách treba zakvapnúť lepidlom. Ja som to ešte neurobil. Treba model aspoň zalietať a keď už je nastavenie serv + tiahiel + pák definitívne, tak zalepiť (hádam sa dovtedy neuvolnia).


Výzbroj

Do kabíny som umiestnil regulátor (na suchý zips), no nepoužil som už predlepené suché zipsy po bokoch kabíny. V modeli mám rád všetko v strede a v jednej línii a preto som nalepil ďalší suchý zips hlbšie do kabíny (smerom dozadu). Je výhodnejšie použiť zips, ktorý sa nelepí tekutým lepidlom, ale má lepidlo (obojstrannú lepiacu pásku) už na sebe (napr. 3M).
Teraz je najvyšší čas regulátor pripojiť k motoru a vyskúšať smer otáčania vrtule. Regulátor má 3 kábliky a motor tiež 3 (veď sú striedavé). Zapojiť treba hociktorý hocikde a skúsiť jemne na vysielačke „zdvihnúť“ otáčky motora (pozor: skutočne jemne – pár milimetrov).

To, či sa vrtuľa točí tým smerom, alebo opačným a či to je správny smer takto nikomu veľa nepovie. Preto som na prázdnom stole „zdvihol“ otáčky trochu vyššie. Lietadlo začalo cúvať. Je jasné, že smer otáčania nie je správny. Prehodil som 2 kábliky medzi regulátorom a motorom a dosiahol som správny smer otáčania (úplne jedno, ktoré 2).



Keď už lepíme suché zipsy, tak aj pre prijímač.
Tu som dolepil do otvoru v zadnom čele kabíny malú plastovú doštičku, aby bol prijímač nalepený celou plochou.





Vložiť akumulátor, pozapájať všetky káble od serv a motora a je to.

Lenže ...
Ako upevniť akumulátor v tak prázdnom nose kabíny. Ten by mal byť počas letu „ako prilepený“ a nesmie sa ani hnúť (hýbajúci sa akumulátor dokáže pri loopingu a vývrtkách dosť „vyadrenalínovať“ let).

Rozhodol som sa zabiť 2 muchy jednou ranou: urobiť kolísku pre akumulátor + vystužiť nos BETY. Použil som na to 4 mm PVC dosku (používa sa na reklamné panely). Veľmi dobre sa s ňou pracuje = reže skalpelom + lepí sekundovým lepidlom.
Keďže som si každý diel ešte pri rozbalení krabice odfotil, nerobilo mi problém „natiahnuť“ v počítači na fotku nosa z vnútra mierku a vykresliť si diely výstuže.





Akumulátor je vnútri fixovaný „na fest“, pohodlne sa vkladá a vyberá.

A to je všetko. Ostáva len označiť si pod krídlami fixkou (ja som to urobil nálepkami) ťažisko. Teraz nastala tá chvíľa, kedy zisťujem hmotnosť kompletne osadeného modelu a hlavne to, či je model vyvážený (mal by „mierne padať na nos“).

Moja BETA váži 766 g (vrátane 2200 mAh LiPol akumulátora).

A toto je výsledok:




Záver

Mne sa takto BETA nepáčila. Je taká obyčajná – anonymná. Tak som jej „striekol“ trochu inej vizáže (farby sú RC CAR 1008 fluor + 1005 fluor).

A teraz vyzerá takto:









Ešte porovnanie s mojím starým dobrým EasyStarom:



LETU ZDAR !

Y@N